Ako vysokoškolský pedagóg vyučujem na vysokej škole aj pedagogiku a psychológiu. Mojou cieľovou skupinou sú mladí študenti v prípravnom učiteľskom vzdelávaní (bakalárskom a magisterskom štúdiu), učitelia s pedagogickou praxou v kurzoch kontinuálneho vzdelávania pedagogických zamestnancov, aj dospelí študujúci v doplňujúcom pedagogickom štúdiu, ktorí chcú získať kvalifikáciu a oprávnenie vyučovať na strednej škole odborný predmet.

Posledné mesiace roka 2019 bohužial ukázali, že smútku je v našom okolí viac než dosť a niekedy končí nepredstaviteľne tragicky. O to dôležitejšie je hovoriť o tom, ktoré naše životné nastavenia, návyky a paradigmy prispievajú k pozitívnym emóciám a ktoré nás naopak ťahajú dole, aj keď nám ich denne ponúka spoločnosť, médiá a sociálne siete. Ako svoj text roka vyberám ten, v ktorom som sa pozrela na to, čo hovorí o spokojnosti veda, aj aké skúsenosti majú naši vysokoškoláci.

Prof. Juraj Hatrík o tom v knihe Rodinne príbehy bez rodín (2013) hovorí, že ľudstvu „pribudla neľudská doba zvlčilého kapitalizmu a zvrátenosť sveta postaveného len na peniazoch, doba, v ktorej nie náhodou, ale celkom logicky dostali deti nové pomenovanie „klienti“! Tým sa idea mravnej výchovy, ľudskej spoluzodpovednosti za osudy detí, ktorým svet a spoločnosť ublížili dostala do absurdnej polohy – je takto postavená na hlavu“.

Rozvod je zrušenie manželstva. Jednoduchá veta, za ktorou sa skrýva omnoho viac. Pre niekoho je, našťastie, slovo „rozvod“ len názov piesne v podaní Hany Hegerovej, výstraha pred tým, čo pri vstupe do manželstva nechce nikto „… Jak dětem říct ten divný sen. Co bude dál, co bude dál, co bude dál?…“