STRESOMER.
Unikátny nástroj na meranie vášho stresu.

Chcete sa rýchlo dozvedieť, čo vám spôsobuje najväčší stres?
Otestujte sa online testom ZDARMA!

späť

Motivácia vo vzdelávaní žiakov a dospelých

Ako vysokoškolský pedagóg vyučujem na vysokej škole aj pedagogiku a psychológiu. Mojou cieľovou skupinou sú mladí študenti v prípravnom učiteľskom vzdelávaní (bakalárskom a magisterskom štúdiu), učitelia s pedagogickou praxou v kurzoch kontinuálneho vzdelávania pedagogických zamestnancov, aj dospelí študujúci v doplňujúcom pedagogickom štúdiu, ktorí chcú získať kvalifikáciu a oprávnenie vyučovať na strednej škole odborný predmet.

V sérii krátkych článkov by som   rada predstavila niektoré základné poznatky z oblasti motivácie, o ktoré sa opiera výchova a vyučovanie žiakov aj dospelých v školskom vzdelávaní.

Úvod do motivácie

Na otázku, čo je motivácia, je správna napr. táto odpoveď: Motivácia je vnútorný stav organizmu, ktorý ho aktivuje reagovať určitým spôsobom na určité podnety. Teda tak, aby sa človek správal určitým spôsobom, vybral si ciele a zvolil prostriedky na ich dosiahnutie.

Na druhej strane motiváciou označujeme sústavu stavov a procesov sebariadenia, ktoré aktivizujú človeka a usmerňujú ho prostredníctvom ním sformulovaných zámerov a stanovených cieľov k tomu, aby konal tak, že dosiahne svoj cieľ.  

Rozlišujeme pojem motivácia a pojem motivovanie. Motivácia je stav, ktorého príčiny, prejavy a výsledky u človeka skúma všeobecná psychológia. Motivovanie je proces, v ktorom sa preukazuje využitie zákonitostí motivácie pri stimulovaní (podporovaní) alebo inhibovaní (utlmovaní) pôsobenia motívov, ktoré vedú k dosiahnutiu určitého správania v učení (učebnej činnosti) a vzdelávaní. Motivovanie predstavuje činnosti na podporu niečej motivácie, napr. činnosť učiteľa na povzbudenie chuti žiakov do učenia alebo činnosť trénera na povzbudenie hráčov k výbornému výkonu. Sebamotivovanie označuje proces, keď človek motivuje seba samého. Demotivovanie predstavuje činnosti, ktoré sledujú zoslabenie niečej motivácie. Inak povedané, demotivovaním odoberáme niekomu chuť do učenia sa alebo odhodlanie podať istý výkon.

Otázky motivovania žiakov k učeniu v školských podmienkach skúma pedagogická psychológia. Otázky motivovania dospelých osôb k učeniu sa a vzdelávaniu sú predmetom skúmania andragogickej psychológie (Machalová, 2015).

Motivovanie je významnou súčasťou práce v tých profesiách, v ktorých ťažisko práce predstavuje kontakt, spolupráca a ovplyvňovanie ľudí. Typickými predstaviteľmi takýchto profesií sú napr. učitelia, lektori vzdelávania dospelých, psychológovia, kariérni poradcovia, sociálni pracovníci, obchodníci, manažéri, kňazi, ale aj politici.

Demotivačné vplyvy a prvky prejavujúce sa v správaní osôb možno charakterizovať ako zámerne uplatňované alebo mimovoľné, ktoré existujú nechtiac, ako nežiaduce prejavy, ktoré negatívne zasahujú motiváciu osôb. Môžu prerásť až do bariér učenia sa a vzdelávania.

Chceme zdôrazniť, že motiváciu nemožno zužovať len na druhy motivácie, ktoré sa viažu na vonkajšie podnety, ako je napr. pôsobenie učiteľa na žiakov alebo lektora na účastníkov vzdelávania, alebo len zúženie motivácie na využívanie aktivizujúcich a motivačných vyučovacích metód a organizačných foriem vzdelávania, ktoré sú primerané osobitostiam žiakov alebo dospelých, ich vekovým špecifikám, alebo ich očakávaniam, životným cieľom a postojom. Treba si všímať najmä vnútorné stavy a procesy, ktoré aktivizujú a energetizujú jednotlivca v procese učenia sa a vzdelávania.

Prečo sa potrebujeme zaoberať motiváciou a kde hľadať informácie o motivácii?  

Poznanie motivácie umožňuje lepšie porozumieť príčinám ľudského správania, pochopiť rôznorodosť motívov a aplikovať poznatky teórií motivácie a ďalšie zákonitosti v motivovaní ľudí k žiaducemu správaniu, k požadovaným pracovným a učebným výkonom, alebo ich využiť pri navrhovaní a uplatňovaní foriem a metód vzdelávania.

Prienik a aplikácia psychologických poznatkov do vzdelávania sa stáva neoddeliteľnou súčasťou teórie a praxe vzdelávania. Vzdelávaním žiakov sa dosahujú vzdelávacie ciele, ako to často počujeme, ale pre žiakov a rodičov je rozhodujúce to, že hodiny strávené v škole majú deti – žiakov predovšetkým pripraviť vedomostne, zručnostne a z hľadiska sociálnych a ďalších kompetencií, na ktorých budú stavať v ďalšom štúdiu, vlastnom živote v rodine a na pracovisku.

Vzdelávaním dospelých sa podporuje rozvoj vzdelanosti a vychovanosti občanov, utváranie kompetencií, ktoré vyžaduje súčasný trh práce a príprava na takmer istú zmenu zamestnania, ktorá súvisí s príchodom nových požiadaviek, kladených na zamestnancov. Lebo dnes vôbec nevieme odhadnúť, koľko nových povolaní pribudne v budúcich desiatich rokoch, ani koľko dnešných profesií zanikne, lebo už nebudú potrebné. Samozrejme, vždy tu ostanú tie profesie, bez ktorých sa zrejme nikdy nezaobídeme. Prioritou vzdelávania sa preto stáva nielen získavanie všeobecných poznatkov a odborných poznatkov, ale aj  poznanie psychologických poznatkov o osobnosti a jej rozvoju, získavanie a rozvíjanie osobnostných, sociálnych a psychologických kompetencií každého človeka.

V priesečníku poznatkov psychológie a pedagogiky sa nachádza rozvoj individuálneho potenciálu u učiaceho sa človeka, a je jedno, či ide o žiaka alebo dospelého. Psychologický prístup zdôrazňuje rozdiely v procesoch poznávania a pri využití nadobudnutých poznatkov v riešení školských úloh, zadaní a cvičení, neskôr v zamestnaní a vlastnom živote.

Kým pedagogika sa výraznejšie zameriava na vonkajšie prejavy človeka (externality), psychológia sa zameriava na vnútorné procesy a stavy človeka (internality). Pri vzdelávaní dospelých je poznanie psychologických determinantov, aspektov a podmienok učenia sa a vzdelávania epicentrom záujmu andragogickej psychológie  (Machalová, 2015). Vzdelávanie dospelých ako špecifickej cieľovej skupiny rieši andragogika.

Andragogická psychológia sa zaoberá najmä aplikáciou psychológie učenia vo vzdelávaní dospelých. Využíva pri tom psychologické poznatky pre efektívne učenie sa, výcvik, rozvoj a vzdelávanie dospelých. Andragógom napomáha pri vhodnom výbere androdidaktických metód, pomôcok a techník a pri určovaní samotných cieľov vzdelávania dospelých (Průcha-Veteška, 2012, s. 30).

Pri andragogickom prístupe sa posudzujú zmeny vo vzdelanostnej úrovni jednotlivcov, hodnotí sa proces učenia sa a jeho výsledky, prihliada sa na vedomosti dospelých účastníkov edukácie a na normatívne hľadisko skúmania osobnosti (čo má byť). Pri psychologickom prístupe sa posudzujú zmeny v psychologickej úrovni jednotlivcov, prihliada sa na zmeny v psychike (prežívaní, správaní, konaní) a na príčinné súvislosti v osobnosti dospelých. Hodnotí sa psychický rozvoj osobnosti dospelých účastníkov edukácie (Machalová, 2015).

Motivácia učenia sa  vychádza prevažne z vnútorných pohnútok a potrieb (tzv. vnútorná motivácia) alebo z vonkajších podnetov (tzv. vonkajšia motivácia). Pri vnútornej motivácii na spôsob, priebeh a výsledok učenia sa vplýva motivačný stav osobnosti, pri vonkajšej motivácii je motivačný stav riadený zvonka, inými ľuďmi, napr. učiteľom alebo rodičom. V správaní dieťaťa i dospelého sa prejavujú vnútorné  a vonkajšie motivačné činitele. Oba druhy motivačných činiteľov pozitívne alebo negatívne ovplyvňujú snahu žiakov i dospelých k učeniu sa a konaniu.

Vnútorná motivácia sa chápe ako aktuálny stav, ktorý núti jedinca robiť niečo pre vlastné uspokojenie. Predstavuje subjektívnu stránku motivácie, ktorej cieľom je samotná činnosť.  Žiak, ktorý koná pod vplyvom vnútornej motivácie, koná spontánne, zo záujmu, s potešením, ale aj na základe svojho životného plánu. Učí sa, lebo chce. Chce sa dobre naučiť, získať dobrú známku, vedieť uplatniť vedomosti vo vlastnej činnosti.  

Vonkajšia motivácia predstavuje stav, kedy človek koná pod vplyvom vonkajších podnetov, tzv. pohnútok alebo incentív. Incentívy sú podnety, ktoré zvonka podnecujú osobnosť do činnosti alebo vzdelávania. Môžu to byť vonkajšie javy a udalosti, ktoré ako motivačné činitele vstupujú zvonka. Napríklad nemožnosť nájsť si zamestnanie, strata zamestnania, neaktuálne vedomosti, ktoré nemožno využiť v práci môžu dospelého nasmerovať k hľadaniu akejkoľvek práce, nového zamestnania alebo potrebe rekvalifikovať sa prostredníctvom vzdelávacieho programu pre dospelých. Je jasné, že vonkajšia motivácia je vyvolaná exogénnym stimulom (vonkajším podnetom).

Vo vzdelávaní v školských podmienkach treba podporovať a rozvíjať oba druhy motivácie, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Nemožno preferovať výlučne vonkajšiu motiváciu pred vnútornou motiváciou, lebo externá nanútená motivácia v dlhodobom horizonte formuje u žiaka závislosť od vonkajšej kontroly, napríklad od kontrolných nástrojov učiteľa.  Vtedy sa žiak učí len preto, aby dobre odpovedal a dostal dobrú známku či absolvoval skúšku. Samozrejme, nie je to isté, ako keď sa jedinec učí preto, aby získané vedomosti, zručnosti a kompetencie mohol uplatniť v živote a rôznych činnostiach.